Jána Čarnogurského liberálne médiá nazývajú “služobníček kremeľskej fašistickej junty”. Bývalý predseda vlády (1991–1992) a minister spravodlivosti (1998–2002) sa vo svojom článku venuje našej perspektíve vo svetle Rusko–Ukrajinského konfliktu

“Vojna na Ukrajine trvá už viac než rok,” píše Čarnogurský, “Použitie zbraní sa stupňuje a zatiaľ nič nenasvedčuje na jej ukončenie alebo aspoň prerušenie. Naopak, z Poľska zaznievajú signály o prípadnom vkročení poľskej armády na ukrajinské územie; Michail Podoljak, poradca ukrajinského prezidenta otvorene povedal, že ak Ukrajina prehrá, vojna sa nevyhne ďalším krajinám Európy. V tejto situácii nás doterajší minister obrany Jaroslav Naď úspešne odzbrojil, najdokonalejšiu časť výzbroje armády daroval Ukrajine, vláda Eduarda Hegera mu v tom účinne pomáhala. To nie je všetko.”

Je v záujme “najúčinnejšej bezpečnostnej organizácie” bezpečnosť Slovenska? Čarnogurský sumarizuje sadu politických krokov: “Prezidentka Zuzana Čaputová koncom februára vo Varšave na zasadnutí tzv. Bukurešťskej deviatky podpísala záväzok, že krajiny B9 sa budú vzájomne podporovať v prípade akéhokoľvek ohrozenia aj záväzok, že podporujeme vstup Ukrajiny do NATO. Donedávna minister zahraničia Rastislav Káčer zase na zasadnutí tej istej organizácie podpísal výzvu smerom k USA, aby zvýšili vojenskú prítomnosť v našom regióne. Čiže, aby k nám prišla americká armáda natrvalo. Zuzana Čaputová vyzdvihovala, že sme členom najúčinnejšej bezpečnostnej organizácie (NATO). Ale najúčinnejšia bezpečnostná organizácia vmanévrovala Ukrajinu do vojny a keď v marci minulého roku Ukrajina už podpísala predbežnú dohodu s Ruskom o ukončení vojny, zástupca najúčinnejšej bezpečnostnej organizácie (Boris Johnson) priletel do Kyjeva a vykonal tlak na prezidenta Zelenského, aby dohodu roztrhal. Koľko ukrajinských mužov a žien odvtedy zahynulo? Sto tisíc, viac?”

A ako to Čarnogurský vidí u nás? “Náš Jaroslav Naď ešte pred odchodom z úradu vybavil s Američanmi rozšírenie letiska Sliač, aby na ňom mohli pristávať a vzlietať americké bojové lietadlá. Inžinierske siete sú položené, v okolitých vrchoch sú vyrúbané miesta pre oporné body. Keď bude treba, priletia americké nákladné lietadlá so zariadením a behom týždňa bude z letiska americká základňa. V Michalovciach vybudovali opravárenský závod pre poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku. Poškodené ukrajinské tanky a BVP privezú do Michaloviec, opravia a vozidlá sa vrátia na bojisko. Najhoršie na tom je, že o tom, kedy nám hrozí nebezpečie, nebudeme rozhodovať my, ale Američania.”

Svojimi slovami Čarnogurský interpretuje názory a pocity generácie, ktorá sa tak tešila, keď konečne odtiahli z nášho územia vojská Červenaj armády, a neočakávali, že čoskoro ponúkneme trvalú prítomnosť vojskám NATO: “Český profesor Petr Drulák povedal, že Česká republika (a Slovensko) nemajú vlastnú zahraničnú politiku. Spojené štáty a Veľká Británia si budujú na našom území druhú obrannú líniu proti Rusku. My žijeme neďaleko od Ruska po stáročia, my vieme ako utvárať naše vzťahy s Ruskom. Ostatne, keď nás vmanévrovali momentálne veľmoci do vojny proti Rusku, či cárskemu alebo sovietskemu, práve v Rusku naši prebehlíci vytvárali oddiely a bojovali naopak proti veľmoci, ktorá nás poslala proti Rusku.”

V septembri budeme voliť nový parlament a nepriamo novú vládu. Pri vojne za našimi hranicami a pri neschopnosti našich platených úradníkov odolávať pokynom zo zahraničia je absolútne najdôležitejším kritériom zvoliť parlament a nepriamo vládu, ktorá Slovensko nedovolí zatiahnuť do vojny. Áno, je potrebné bojovať proti korupcii, je potrebné mať kvalifikované zdravotníctvo, je potrebné účelne riadiť stavebníctvo, ale nad tým všetkým sa vznáša potreba, aby mier vládol v tejto krajine (narážka na Martu Kubišovú). Aby mier vládol v tejto krajine, musíme mať vládu, ktorá chce mier a vie sa vzoprieť silám, ktoré nás tlačia do vojny pre svoje vlastné potreby.

Môže to znieť nezvykle, ale keď sa pozerám po stranách a straničkách, ktoré sa budú v septembri uchádzať o naše hlasy, najväčšiu kapacitu zachrániť mier na našich hraniciach má Robert Fico a strana Smer – slovenská sociálna demokracia. Robert Fico má skúsenosť s vládou, jeho verejné vyjadrenia sú trochu odvážnejšie než ľudí zo strán doterajšej vládnej koalície a jeho pohľad nepozná len uhol cez Atlantický oceán. Pád jeho vlády v marci 2018 mal priviesť k moci lepšiu vládu. Boli lepšie? Koľkí vtedy sľubovali, že nepôjdu do politiky, ide im len o lepšie Slovensko, však pán Šeliga? Zatiaľ som rozhodnutý, že budem voliť Smer.

V septembri pôjde o to, nielen ktorá strana vyhrá, ale aj o to, ktoré strany budú schopné zostaviť vládu. Už som písal, že musíme odhodiť liberálnu politickú korektnosť. Liberálna politická korektnosť je falošná. V doterajšej vláde si prihrávali milióny, prišli z neziskoviek, ktoré kŕmili Američania, aby sa im zaviazali. Nech dokážu vytvoriť vládnu koalíciu strany, ktoré chcú mier pre túto krajinu. V druhej stráženej výzve, boji proti korupcii, sa budú pretekať všetky strany v parlamente a všetky médiá. Po tom, ako sa ukazuje slabý voči Amerike a Bruselu Pellegrini, do koalície s Ficom zrejme bude musieť ísť Republika. SME, Denník N a ďalšie liberálne médiá si môžu ďalej spievať o fašizme. Po ódach na českého prezidenta Pavla, vyškoleného komunistického tajného agenta a ukrajinských hrdinoch s vytetovanými hákovými krížmi, ktorých ideoví predchodcovia za vojny povraždili desaťtisíce Poliakov, nech naše liberálne médiá opľúvajúce Republiku idú najskôr na spoveď.

Slovensko je na hranici Strednej a Východnej Európy. Uhorských kráľov nikdy nedosadzoval nemecký cisár (Svätej rímskej ríše nemeckého národa), ale pápež. Slovensko nebolo Západ. Preto sme odolnejší voči Bruselu než naši západní kolegovia v EÚ. Terajší nástupca niekdajších pápežov povedal, že súčasnú vojnu na Ukrajine možno vyvolalo bubnovanie NATO na hraniciach Ruska. Západné médiá sa divili.